COVI-kávička 4.1. ČR +6220 USA +194337. Co dál?

Česká republika: +6220nových případů. Téměř dvojnásobně víc než minulý týden při nárůstu počtu testů o necelou třetinu.

USA +194337 nových případů.

A ještě se podívej na evropský souboj (s budoucností Evropy bezprostředně souvisí):

Rusko : Francie

24150 : 12489

Rusko i Francie stále na hraně mezmi zklidněním a zrychlením.

Británie téměř 55 tisíc, v počtu mrtvých už předstihla Francii i Rusko. Brzy je patrně předstihne i v celkovém počtu případů. Velký problém pro Johnsona:

novinky.cz/...

Pokud srovnáváme jednotlivé země mezi sebou, je nutné uvažovat různou metodiku a další faktory, které výsledek ovlivňují (např. počet testů). K tomu se postupně dostanu. Důležité je však právě průběžně sledování, protože z časových řad lze vyčíst hodně i při odlišných metodikách.

Informace čerpám zejména z: worldometers.info/...

Jak to vidím

Vladimírem Krčméry k dynamice epidemie/1

Kamarád mě upozornil na velmi dobrý rozhovor s odborníkem na tropickou medicínu a infektologii Vladimírem Krčmérym (60). Obsahu nejen vyvážený pohled, ale řadu cenných postřehů týkajících se průběhu epidemie (a jejích vln, resp. jejího fázování).

Ti, kteří sledující můj seriál, vědí, že nám na řadu věcí odlišné názory, než jsou prezentovány v rozhovoru. Zejména:

1. Považuji za důležité mít "plán B" pro případ, že účinnost vakcín bude nižší, než se očekává.

2. Nutno lépe pochopit dynamiku mutací (a oscilačních mutací) tohoto koronaviru a jev "supersetrvačnosti" (který souvisí se specifikami jiného typu zklidňování viru, než jsme byli svědky v případě přecházejících virových epidemií).

Rozhovor uveřejňuji ve dvou částech, odlišuji od svého textu fialovou barvou, to nejdůležitější zvýrazňuji tučně.

1. část

Prečo je druhá vlna masívnejšia, ako bola prvá?

Druhé vlny majú tri typy. Začali sme typom tlejúcej choroby (smolering disease) v lete, ktorý plynule prešiel do horšieho typu "second peak", teda druhý vrchol. Ten môže byť vyšší ako prvý. Niektorí odborníci to nazývajú ako nová epidémia alebo nová epizóda epidémie, ale to je zbytočne akademická úvaha. Takéto typy druhých vĺn, ktoré sú horšie ako prvá, vidíme v mnohých štátoch Európskej únie, ale aj napríklad v Singapure. Spôsobuje ich malý odstup tzv. epidemiologicky rizikových udalostí, resp. ich reťazením. Medzi každou takouto udalosťou majú byť 14– až 28-dňové rozstupy. To sa však u nás nepodarilo zorganizovať a zreťazili sa začiatok futbalových líg, svadby a rodinné oslavy z prvej vlny, masový návrat z dovoleniek a po nich okamžitý nástup do základných a stredných škôl, otvorenie internátov, potom začiatok semestra na vysokých školách. Reťazenie najmenej šiestich takýchto rizikových masových udalostí je hlavnou príčinou nárastu. Samozrejme, sú aj ďalšie príčiny, napríklad až do polovice septembra otvorenie hraníc s krajinami s vysokou incidenciou, teda výskytom infikovaných. Táto fáza druhej vlny má však oveľa menší vplyv, to je častejšie pre začiatky druhých vĺn, ktoré sú najmä importované, ako tzv. vnútorné reťazenie v auguste a septembri u nás doma.

Prečo je však teraz tak veľa ľudí bezpríznakových?

Aj epidémia SARS, ktorý som videl v Hongkongu, a MERS v Abú Zabí mali epizódy s vysokou virulenciou aj mortalitou, úmrtnosťou – spočiatku aj 20-, 30-percentnou. V priebehu mesiaca však zmutovali na menej závažnú formu, takže v Hongkongu z cca 8 500 nakazených a chorých zomrelo okolo 800, teda desať percent, aj v Emirátoch klesla mortalita zo 40 na 15 percent. Z toho vidno, že postupne vírus môže mutovať, respektíve mutuje častejšie akoby naopak, k menej virulentnej a bezpríznakovej forme. Keď zomrie hostiteľ, zomrie aj vírus. Ochorenie COVID-19 je zákernejšie ako SARS alebo MERS, ktoré prepuknú do 24 až 48 hodín od nakazenia. Tento koronavírus sa šíri zákerne a plíživo, najmä u osôb do 60 rokov často s minimálnymi príznakmi. Tak budí pocit falošného strašiaka, nízka úmrtnosť u nás vedie k pocitu bezstarostnosti, bagatelizovaniu problémov, ľahostajnosti... A to mu pomáha k šíreniu a prežívaniu v populácii. V prípade Talianska, Španielska a Francúzska, kde v prvej vlne na jar bola mortalita 15-percentná, vidíme, že v druhej vlne nedosahuje ani polovicu a viac prípadov nemá klasické príznaky. Z nášho hľadiska pre pacienta je to síce dobrá správa, ale z hľadiska šírenia je to zákerné a mýli to väčšinu z nás. Pre vírus je to však logický spôsob, ako predĺžiť svoje prežívanie v populácii.

Kedy môžeme očakávať vrchol druhej vlny? A kedy jej koniec?

Tak ako sa dá predvídať trvanie prvej vlny v nadväznosti na opatrenia, dĺžka druhej vlny, respektíve novej vlny, je tiež takto predvídateľná. Prelomový bod bude kombinácia vakcíny s dôslednou disciplínou. Teda dodržiavanie odporúčaní WHO, ktoré zdôrazňuje aj naše ministerstvo zdravotníctva. Hovorí o R-O-R, čiže rúška – odstup – dezinfekcia rúk. Predpokladáme, že do konca roka bude v Európskej únii dostupná najmenej jedna vakcína. V Ruskej federácii a Číne už očkujú, v USA je už podaný spis na registráciu, voľby v Spojených štátoch by mohli urýchliť jej nástup do mesiaca. Budeme veľmi potrebovať pomoc médií a som rád, že väčšina väčších médií chápe, že potrebujeme čo najvyššiu zaočkovanosť. Tak sa môže choroba stať sporadickou ako v Emirátoch, prípadne sa bude objavovať len v malých skupinách tzv. klastroch. Ďalšia dobrá nádej pramení z kórejskej vetvy MERS v Busane a SARS v Hongkongu, ktoré sa krátkymi, ale radikálnymi karanténami podarilo eliminovať úplne.

To sú však celkom dobré správy.

Najbližšie dva, tri mesiace si možno budeme musieť vziať príklad z bolestných scenárov postupného sprísňovania opatrení, aj keď verím, že sa obnovením našej disciplíny dá tomu vyhnúť. Opatrenia, ktoré boli vysokoúčinné v Hongkongu a kórejskom Busane, kanadskom Toronte, boli však krátke a viedli k rýchlej a takmer úplnej eliminácii SARS. Ak príde vakcína, prípadné tvrdé opatrenia nebudú už ďalej potrebné. Ak sa nám teda podarí získať dosť vakcín a zaočkovať dostatok najmä rizikových subjektov a potom aj čo najvyššie percento vnímavej populácie nielen u nás, ale aj v okolitých štátoch.

Obmedzená je prevádzka divadiel, športovísk, školy prechádzajú na dištančnú formu – čo ešte môžeme urobiť, aby sa nárast infikovaných mohol zastaviť?

Treba zvážiť aj fínsky príklad, kde mali home offices, teda prácu z domu, všade, kde sa to dalo, až do prvého júla. Dôležité kroky urobili aj vysoké školy, ktoré prešli na bezkontaktnú výučbu a začali vyprázdňovať internáty. Obe tieto opatrenia znížia denzitu vo vlakovej a v mestskej doprave, bude nimi cestovať menej ľudí a zníži sa tak aj koncentrácia vnímavých a rizikových osôb. Vláda začala s celoplošnými opatreniami, ako je sprísnená politika rúšok, odstupov, špeciálnych režimov v obchodoch, na bohoslužbách a rektori a dekani v internátoch a na univerzitách. To všetko je správne a nemá to dosah na ekonomiku. Úrady verejného zdravotníctva opatrenia lokálne logicky sprísňujú. Toto je dobrý začiatok, ale ak to nebude postačovať, vrátime sa logicky k opatreniam, ktoré tu boli v máji, prípadne apríli. Asi najdôležitejšie, čo ešte potrebujeme, je zjednotiť sa aspoň na najbližších sto dní – prestaňme spochybňovať autority, myslím verejných zdravotníkov, lekárov, epidemiológov a podobne, aj keď nie vždy musíme s nimi súhlasiť, prestaňme ich relativizovať a útočiť na ne, lebo deštrukcia odborných autorít je hnací motor každej epidémie.

(Pokračování)

Konec COVI-epidemie v nedohlednu, ale co dál?

Do seriálu COVI-kávička vkládám novou rubriku. Proč? Odpověď je v díle publikovaném 8. listopadu zde:

radimvalencik.pise.cz/...

V době, kdy se "vytsunamila" iracionalita a dochází k oslabení funkčnosti institucí (i pokud jde o základní funkce, se náprava bez poctivé vědy a dobré teorie neobejde. Proto se v nejbližších číslech budu věnovat problematice toho, co lze v této oblasti dělat a jak by společenské vědy mohly obnovit svoji roli.
Současně připravujeme (předběžně na leden) workshop:

Podrobnosti o workshopu:

Ekonomie a ekonomika doby postkovidové

(Pohled za horizont událostí)

Termín konání: pátek 29. ledna od 9.00 hodin

Forma: online zde: meet.jit.si/...

(Stačí se připojit na tuto adresu, není nutné žádné heslo; kdykoli během workshopu.)

Hlavní řečníci:

Jan Campbell (politolog)

Petr Hampl (sociolog)

Bohumír Štědroň (prognostik)

Jaroslav Šulc (ekonom)

(Byli vybráni tak, aby se vzájemně doplnili z hlediska odborného pohledu, každý z nich má širší záběr.)