Vysokoškolský učitel - Vysoká škola finanční a správní, první soukromá ekonomická univerzita

jeff: Marxa som nečítal, ale rozumiem zhruba, čo sa pýtate. Tak vám vysvetlím kapitálový trh. Keď si kúpite akcie (nie je nič jednoduchšie ako založiť si účet v Degiro), tak z dlhodobého hľadiska ako majiteľ podielu vo firme máte kapitálový výnos: gross total return = EPS growth + dividend yield. Máte určitý dividendový výnos a určitý rast hodnoty akcií -ten je daný rastom zisku na akciu. Rast zisku na akciu je nižší ako rast HDP, lebo počet firiem (akcií) stúpa.
Dohromady však gross total return predstavuje určité číslo. Ak je globálny rast produktivity 2,5%p.a., môže byť g.t.r. 2,5% ale možno aj 3,5%p.a. To závisí od výšky ziskovej marže firiem. Z globálneho hľadiska je jedno, či je to 2,5 alebo 3,5. Životná úroveň rastie len o 2,5. Keby všetci vlastnili rovnaký počet akcií, mohli by nastaviť ziskovú maržu akokoľvek. Na ich životnú úroveň by to nemalo vplyv. Všetko nad 2,5% platia sami sebe vo forme vyšších cien za výrobky. Lenže ak vlastnia akcie len niektorí, tak ich životná úroveň rastie viac ako 2,5%. Keby ten rozdiel medzi 2,5% a 3,5% bol 1000Kč, tak je to ako keby štát vytlačil 1000Kč a dal každému občanovi. Nikomu by sa nezvýšila životná úroveň. Ak by ale štát vytlačil rovnaký objem a dal 2000Kč polovici populácie, tak jej životná úroveň by sa zvýšila oproti tým, ktorí nedostali nič. Rovnako je to s akciami. Sú 2 riešenia: 1. Každý by vlastnil akcie (prostredníctvom štátu alebo samostatne). To sa neosvedčilo. Ani za komunizmu ani po komunizme bit.ly/2KhRBH0 2.Možnosť: podporovať konkurenciu, aby bola zisková marža čo najnižšia (čo najbližšie k úrovni rastu produktivity).A to sa do určitej miery darí. V rozvinutých krajinách je marža nižšia ako v rozvojových.
Ak je výnos pre akcionára na úrovni rastu produktivity, tak už tam žiadna nespravodlivosť nie je. O toľko rastú aj platy. Takže akcionár vloží do akcií napríklad 1000 hodín práce a po 10 rokoch si vyberie 1000 hodín práce.