viliam paulíny: Uznávam, že ide o zvláštný sposob, ako sa zo zákulisia, ktoré Jardovi bolo dokonale blízké, sledovať vlastnú rodinu i priateľov, ktorí podobne ako autor týchto riadkov, navštívili 1.4. Krematorium Strašnice, aby na vlastné oči videli, čo si vymyslel ich dobý kamarát. Názory na akt o ktorom vedeli, že vznikol v hlave básníka a spisovateľa, ktorého si roky vážia sa roznili. Nakoniec naplnili prianie autora a v Želivárni si dali nielen obed, ale aj spomínaného Ferneta a Jardovi popriali ďaľších 50 rokov tvorivého a spokojného života.