Vize, jakou potřebujeme/1083

Vize, jakou potřebujeme/1083

Jak se rodí vize: Časopis !Argument/46

Pokračování. Úvod najde zájemce v předcházejícím dílu v archivu mých článků.

77. článek: Politika ako ovládanie,24.7.2024, Emil Višňovský

Celé zde: https://casopisargument.cz/58535

Nemám rád takovéto plačtivé články, které nemají ambici odhalit příčinu problémů:

"Politici sa primárne grupujú spomedzi takých typov ľudí, ktorí rozmýšľajú hlavne (alebo dokonca výlučne) o tom, ako ovládať a ovládnuť druhých. Ako riadiť ich životy, dirigovať ich, manipulovať, predpisovať im pravidlá a normy, nútiť ich k takému či onakému správaniu a vnucovať im určitý spôsob života cez ovládnutie ich životných podmienok. Mať nad druhými moc – to je ich vášeň, v tom sa vyžívajú. V tom vidia najvyšší účel svojej existencie, jadro ľudského života. Druhý človek však – až na výlučný okruh ich lokajov a podobne zmýšľajúcich kumpánov – nie je pre nich ničím, iba objektom ovládnutia, podriadenia, moci, ba likvidácie (pozri Hitler).

Takýto politik kalkuluje s tým, ako a koľkých čo najviac ovládnuť, v čom vidí svoju existenčnú výhodu alebo dokonca istotu, že sám sa nestane predmetom ovládnutia. Ovládanie človeka človekom je podstatou politiky bez ohľadu na to, na aké ciele sa používa. Takýto politik je, samozrejme, schopný tvrdiť, že tí druhí práve toto ovládanie potrebujú, pretože inak by nevedeli žiť alebo spoločnosť by bez toho skolabovala. Hoci vedomie vlastnej dôležitosti politikov vôbec nemusí byť len falošné či predstierané...

Druhým – zdalo by sa, že tým lepším – prípadom politikov sú ľudia, ktorí sa zasa zaoberajú len (alebo prevažne) tým, ako čeliť tým prvým, ako sa pred nimi brániť a nedať sa ovládnuť. Teda bojovať s nimi hoc aj na život a na smrť. Pretože podľa mnohých z nich je ovládanie človeka človekom neoprávnené, ničím nezdôvodnené, ba je to tá najväčšia nespravodlivosť a zlo. Žiadny človek tu totiž nie je na to, aby ovládal druhého, ani aby sa ním nechal ovládať. Politika sa potom stáva bojom proti ovládaniu a ovládateľom, bojom za zbavenie sa okov, za slobodu. Žiaľ, paradox dejín spočíva aj v tom, že mnohí takíto bojovníci proti ovládaniu usilujú len o to, aby sa sami dostali do pozície ovládateľov. A ďalší, keď svoj boj vybojujú, zmenia sa na rovnakých alebo ešte krutejších ovládateľov. Zdá sa, že v tom spočíva doterajšie "prekliatie" politiky: buď jedni ovládajú druhých, alebo naopak. Pre oba typy politikov je sila a demonštrácia sily to hlavné a prvoradé. O tom, kto bude ovládať – vládnuť, rozhodovať, určovať životy veľkých skupín ľudí – rozhoduje v konečnom dôsledku taká či onaká sila. Prvoradým cieľom politikov ako "ovládateľov" je potom vytvorenie takej sily, ktorá bude rozhodujúca, najväčšia a neporaziteľná, na ktorú si nikto netrúfne a pred ktorou každý cúvne. Sila, ktorou môžu ovládnuť čiže kontrolovať každého.

Nástrojov a prostriedkov na ovládanie človeka človekom je viacero, ale v dejinách sa "osvedčili" najmä tieto tri: 1. Hrubá fyzická sila a násilie, resp. hrozba takouto silou; 2. Majetok a vlastníctvo, dnes najmä finančné; 3. Inštitucionálna a normatívna moc, zvlášť zvrchovaná, štátna. Prvé dve sú formami skôr tzv. tvrdej moci, tretia tenduje viac k formám tzv. mäkkej moci. Kľúčové pre všetky je však jedno – ovládnutie myslenia a cítenia ľudí, teda toho, čo je pre ich život najdôležitejšie a čím sa riadia: ich presvedčenia, názory, postoje, emócie, hodnoty a hodnotenia. Ovládať človeka efektívne znamená nájsť cestu k tomu, čo určuje jeho konanie, "vstúpiť" mu do vedomia i svedomia, ovplyvňovať jeho praktické voľby (vôbec nie iba politické) a vzťahy so svetom a najmä s druhými ľuďmi. Z tohto hľadiska je súčasná situácia bezprecedentná. Nikdy predtým v dejinách nebolo myslenie a konanie človeka pod takým kardinálnym a masovým tlakom informačných technológií a médií...

V kontraste k tomu – a vôbec nie nejakým zázrakom – vždy existovali a existujú ľudia, ktorí nechcú nikoho ovládať, ani bojovať proti ovládateľom. Chcú len dobre a dôstojne žiť, väčšina z nich "užívať" si život na mnohoraký spôsob, a niektorí aj niečo tvoriť nielen pre seba, ale aj pre druhých. Majú zásadný problém pochopiť, odkiaľ sa berie túžba človeka ovládať druhých, ale najmä túto túžbu schvaľovať a podporovať. Jednoducho, neprišli na svet bojovať, ale žiť a tvoriť. Načo by inak boli na svete filozofi ako Platón či Kant i ďalší, spisovatelia ako Balzac či Hemingway i ďalší, skladatelia ako Mozart a Haydn i ďalší, hudobníci ako Lennon a Mercury i ďalší, maliari ako van Gogh a Levitan i ďalší?...

Mali by sme sa vraj už konečne zobudiť z nejakých divných snov a začať chápať, že nielen politika, ale život vôbec je boj – boj o prežitie. O presadenie samých seba, a ak to nejde inak, tak hoci aj za každú cenu a na úkor hocikoho, bezohľadne. Lebo údajne najlepšia cesta k "najlepšiemu" životu je ovládnutie tých druhých, aby slúžili mojim (našim) cieľom a chúťkam. Ak takouto cestou sa má dosahovať "pokrok" aj naďalej – pretože takto sa dosahoval väčšinou doteraz –, tak ľudstvo nikam nepokročilo a ani nepokročí."

K tomu:

Tak si popláčeme s autorem výše uvedených řádků? Nebylo by lepší si odpovědět na otázky:

- Co se to vlastně v současné době děje?

- Jak se bránit proti zlu?

- Jaké má toto zlo původ, jaké jsou mechanismy jeho reprodukce, kde jsou jeho nejzranitelnější body?

Ale to chce poctivou dřinu (teorií podložené poznání) na téma pozičního investování, struktury, fungování a degenerace současné moci apod. A vše musí vyústit v perspektivní, realistickou a přitažlivou vizi, včetně vyjasnění klíčové problematiky konkrétních předpokladů týmové práce na ní a způsobu jejího šíření. Začít lze třeba i problematikou pochopení podstaty změny, kterou procházíme, jak je uvedeno v úvodu ke každému článku této série.

Uvedená problematika má ještě jeden důležitý aspekt: Rivalita (snaha jednoho ovládat druhého) má i svoji reálnou ekonomickou základnu. Objevuje se všude tam, kde převládnou přerozdělovací procesy na inovační produktivitou. Cestou z této situace je to, o čem jsem již psal: Univerzity produkující absolventské sítě vyúsťující do komplementárních tvůrčích týmů. Místo ronění slz na současným stavem je nutné začít usilovně pracovat na nápravě.

(Pokračování)

Zdroj: https://radimvalencik.pise.cz/11847-vize-jakou-potrebujeme-1027.html

A k tomu trochu inspirující přírody:

Další výlet na Kamennou. Tentokrát z druhé strany. Po lesní silnici, která zde byla zbudována poměrně nedávno. Podzim i houbová sezóna vrcholí, takže se jedná o výlet před několika málo týdny.

Proč asi se říká Kamenné "Kamenná"? Buližník. Na stavbu se více hodí opuka, ze které je vybudována podstatná část Staré Prahy.

Ale místa jsou zde kouzelná.

Je vidět i skály naproti polokruhového údolí plného tajemných míst.

A ještě další hřib zvýrazňuje krásu místa.